Vec nazvana zivot...

Vlozit inspiraciu do cloveka, vlozit talent do cloveka, vlozit inutiiciu do cloveka...

 Do kelu, kde som bola ja, ked Pan Boh nadeloval rozum, logicke myslenie a ine veci?! Zasa som stala dakde obdalec a rozmyslala nad zmyslom zivota?

Ja viem, ze vcera som sa vychvalila, aka som dokonala a uzasna, ale zasa, ked sa tak na seba pozriem, som len kus lenivej koze oblecenej v teplacikoch a tricku s celenkou vo vlasoch, s kukurickou, ktora ma caka v hrnci, s maminkou, ktora spokojne lezi na gauci a odpociva po unavenom dni...

Ach, preco som len taka leniva? Hruza, najnovsie som si zacala pisat zoznam uloh, ktore musim spravit, ale ani to uz nepomaha, je tam hrozivo vela poznamok a ja nic, zasa tu sedim a setko mi je zasa ukradnute.

Moja lenivost je chorobny syndrom, je to nieco, co sa neda prekonat, co mi vravi "A sak naco, sak to stihnes zajtra". Aj ked som si takmer ista, ze nestihnem, tak mi to vobec nepomoze... je to hrozne smutne, ale mam zly pocit, ze aj ked mam ulozeny daky ciel, nejak extra mi nezalezi na tom, ako sa k nemu dostane, co, samozrejme, nie je dobre.

Aha, ked si vezmem zalkadnu skolu, bola som velmi usilovna a snaziva, dnes som len leniva a spolieham sa na vlastnu hlupost. Ako moze byt clovek az taky lahostajny? Ako mozem byt ja taka lahostajna? Ako...?

Mozno vam pride toto moje hlasne uvazovanie ako totalna potupa toho, co som napisala vcera, ale nie, ja plne suhlasim s tym, ze som dokonala a ocarujuca a ze nie som hlupa, len LENIVA.

Neviem, kam sa stratilo moje stare "JA", ale rozhodne by som poprosila nadejneho nalezcu, aby ho poslal spat k majitelke, ktora ho nutne potrebuje.

 Ja nie som hlupa, len mi vsetko dlho trva a tak to vyvolava u druhych ludi pocit nezaujmu z mojej strany. Ale to vsetko len v urcitych oblastiach, jedna pani mi povedala, ze mam vraj talent na cuzdie jazyky a tak, velmi rada pisem (asi ste si to vsimli) a mam rada humanne vedy, az na dejepis...

Milujem cestovanie aj ked na hodinach geografie ma vobec nezaujima, kam dopadju luce pocas letneho slnovratu. Vobec ma to netentuje a aj tak sa trapim, ked zajtra dostanem zlu znamku a bude z toho blamaz, ze robim habu starej skole. Milujem spoznavat nove krajiny, ako som uz povedala, milujem cestovanie, ale rovniky, poludniky a rovnobezky ma takmer vobec nezaujimaju. Do osmej triedy som nevedela citat z mapy, lebo ma to netrapilo, potom som sa to uz (konecne) musela naucit, len preto, ze ma vyvolala ucitelka a ja som sa znova "vyznamenala". A tak som sa to naucila, ale preco? Lebo som sa presvedcila o tom, ze ak sa nabuduce nechcem opatovne strapnit pred celou triedou, tak sa to skratka musim naucit, ale...

Mam vlastne sny a vlastne ciele, mam vlastny zivot a zaujmy, kreativnost, ktora nema hranic... Rozmyslam nad vecami, ktore mhohych asi ani netrapia, nerozmyslam nad tym, kedy je teleso v rovnomerne zrychlenom pohybe, nemyslm na to, ci je vektor nulovy alebo nie. Fyzika je pre mna nieco uplne ine... Nie pan profesor s priezviskom na K (nie KKT).

Ja mam vlastny nazor na svet, vlastny, ktory mozno nikoho nezaujima, ale co uz, ja som clovek, ktory je jeden z vas, z tych, ktory sa nehanbim za to, ked si o mne niekto mysli,ze som trapna, je to len preto, lebo ma nepozna.

Jediny problem tohto celeho trapneho sveta je fakt, ze nikto z ludi na zemi, si nedokaze vazit to posledne, co tu je. To neni Greenpeace, to je fakt, ja nemam rada Greenpeace, lebo nemaju spravne urecene hodnoty a mnoho veci prehanaju, aj ked prirodu si treba chranit, ale aj tak. Skoda reci okolo Greenpeace (ak som niekoho urazila, mrzi ma to)

Pre dnesny vecer cele, lebo neviem najst koniec nekonecneho mnozstva otazok, ktore sa zrazu zbehli v mojej hlave. Moj zivot je pre mna dokonaly a to, ze som leniva zdolam!

Mam na to ludi, ktori mi radi pomozu a tak sa mi spolu s nimi podari spnit si moje sny. Za to, ze stojite pri mne a podporujete ma, vam naozaj dakujem.

xx

m