Po naozaj velmi dlhej dobe som sa rozhodla zas nieco napisat.
Mozno to bude kratke, mozno dlhe, sama neviem. Kazdopadne sa budem snazit povedat vsetko, co citim.
Boli casy, ked som bola stastna, ze nemusim rozmyslat nad istym druhom veci. Hovorila som si, ze na tieto myslienky niekto ako ja predsa nema cas, ze je uplne zbytocne si lamat hlavu nad tym, preco stale cakam.
Presiel isty cas, ludia sa zmenili, zmenila som sa ja a zmenila sa aj moja mienka.
Mozno vam naozaj pride divne, ze som sa nad tym nepozastavovala. Ale mne to fakt nechybalo, bola som celkovo oblubena a jednoducho nemala som pocit, ze to potrebujem a ze aj ja to raz budem riesit. Teda, vedela som, ze to raz pride, ale nevyhladavala som to. Aj tak by som nemala preco, nie som totiz moc zaujimava. Pridem si podarena, ale to nezaujme kazdeho. Teda v tom case nezaujalo nikoho.
No ako som uz povedala, presiel cas a zmenili sa ludia. Novy kolektiv a nove nazory. Ja v novom prevedeni, zmenena. Neviem, ci prave tato zmena k tomu dopomohla, ale myslim, ze aj ano. Ale dopomohol tomu aj fakt, ze som sa dostala medzi novych ludi. Medzi ludi, ktori potrebovali spoznavat. Nie medzi ludi, ktori vedeli, co sa stane a co sa da ocakavat. Dostala som sa medzi ludi, ktorym som napriek vsetkemu prisla naozaj zaujimava. Nova skola prinasa nove zazitky.
Presiel rok a ja som si vybudovala povest spomalenej ale vecne usmiatej. Nie je to to najlepsie, uprimne, niekedy mi dost vadi, ze so mnou jednaju ako s prispatou, ale tak, vsetko sa da prezit a dokazem to aj vyvracat svojou aktivitou, cize ludia okolo mna dokazu pochopit, ze nie vsetko je take ako sa zda.
Teda cas plynul a ja som spoznavala novych ludi. Nadvezovala kontakty. Nevnimala veci este stale tak,ako by som mala. Ale vsetko sa mi pacilo. Potom som si zacala uvedomovat. No ano, trvalo to dlhsie, ale uvedomila som si. A teraz som stastna.
Hrda, stastna, nadsena. Neda sa to celkom popisat slovami. Ale kazdy to poznate, ked vas to stretne, ked to k vam pride. Ked najdete niekoho, kto je stopercente pri vas. Je to niekto, pre koho vela znamenate, niekto kto doplna vas zivot, dokaze malickostou vylepsit vas den. Niekto, koho nedokazete dostat z hlavy. Clovek, o ktoreho sa bojite, ktoreho chranite a urobite cokolvek, aby bol stastny. Clovek, ktoreho zboznujete a kazda sekunda prezita s nim je to najcarovnejsie, co sa da zazit. Je skvele, ked najdete niekoho, na koho sa dokazete spolahnut.
A ja som ho nasla. Neviem na ako dlho, len dufam, ze co najdlhsie. Cokolvek sa stane, nikdy na neho nezabudnem. Cas straveny s nim nikdy nie je naplneny na sto percent. Aj po neviem akom dlhom case, chyba mi. Je jedinecny, okuzlujuci. V mojich ociach dokonaly.
Tvrdim, ze v mojom veku nie je mozne zamilovat sa. Mozno to nie je pravda, neviem. Kazdopadne, ak je to blizko, tak je to prenadherne. Neznasam ako si veci zacinam uvedomovat az po dlhsom premyslani. Som nadsena.
A opat sa dostavam k tomu, ze kazdy moment s nim je pre mna vsetkym, prenadherny cas. Aj ked to mozno tak nevyzera, som s nim, vsade. Miestami som si myslela, ze je to posadnutost, ale nie je. Je to normalne. Je to cit. Cit, ktory je neopisatelne krasny. Znovu opakujem, ze chcem, aby trval co najdlhsie.
Ti co ma poznaju si asi hovoria "aha, prvykrat niekoho ma". Uprimne, netrapi ma to. Som natesena, natesena nadsena. Nedokazem to opisat. Myslite si co len chcete. Je mi to jedno.
"Je mi uplne jasne, ze ti doslo, ze som to napisala o tebe. A nechcem, aby si to bral ako cliche alebo nieco podobne. Sam zistis, ze nepisem o hocicom. Znamenas pre mna vela a ja sa budem snazit ti dat vsetko co sa len da. Uz som ti povedala, ze som v tebe nasla nieco, co ma nuti byt stastnou. Si to ty sam. Je to take jednoduche. Uz len na kratko. Dakujem ti."
Na zaver som len chcela povedat, ze to nie je nejaky ubohy pribeh o tom, co sa mi stalo. Ja to este stale prezivam. Som stastna a ak si myslite, ze je to co som napisala trapne, je to vasa chyba. Nepovazujem to za vyzanie lasky ani nic podobne, pretoze toto by bol naozaj neosobny sposob. Jednoducho som napisala o cloveku, ktory pre mna nieco znamena.
m.
Len cit.
30.12.2008 23:47:34
Komentáre
;)
neuvazuj nad tym, dokedy... to je pravidlo :)..inak si to neuzijes dostatocne....
:)